Štváče a chrty
Štváče a chrty
Najvýznamnejším znakom tejto skupiny sú atletické schopnosti a obdivuhodný čuch. Každé plemeno poľovných psov sa vyznačuje jednou alebo oboma týmito vlastnosťami. Boli to najstarší pomocníci človeka. Nahrádzali dvojnohému Homo sapiens rýchlosť, ktorá bola nevyhnutná pri prenasledovaní zdrojov potravy s vysokým obsahom proteínu. Preto vôbec neprekvapuje, že celé stáročia literatúra zobrazuje poľovné psy častejšie než iné druhy psov.
Poľovné psy pracujúce zrakom
Tak ako v prípade iných stránok pozoruhodnej histórie domáceho psy, aj tentoraz sa všetko začalo na Strednom východe. Na prenasledovanie zveri v otvorenej púštnej krajine si človek zvolil štíhle, nohaté tvory, ktoré mali dlhé, ohybné svalnaté trupy. Dôkazy nám o tom podávajú vykopávky črepov hrnčiarskych výrobkov z Asýrie a z Perzie datované 6000 rokov pred n. l. Zdobia ich chrtovité psy, ktoré prenasledujú gazelu. Poľovné psy pracujúce zrakom, ktorých novodobými potomkami sú také plemená ako afgánsky chrt, saluki a anglický chrt, sa vyznačovali rýchlosťou. Nečujne šprintovali a pri love sa spoliehali predovšetkým na dobrý zrak. Sú to psie ekvivalenty bežcov na sto metrov, spravidla vysoké jedince s dlhým krokom.
Poľovné psy pracujúce čuchom
O niekoľko storočí sa v Európe vyvinuli poľovné psy, ktoré stopovali zver podľa prízemných pachov. Tieto psy, podobne ako ich dnešné obdoby, mali mocné, mohutné nohy, dlhé hlavy, ovisnuté uši a ňucháč s čuchom milión ráz lepším ako človek. V súčasnosti existujú niektoré špecializované plemená s dlhými telami a s krátkymi nohami. Poľovné psy pracujúce čuchom sa menej spoliehajú na krátky šprint a prejavujú veľkú húževnatosť pri štvaní koristi.
Európske plemená
Pred rokom 1066 existoval najmenej jeden typ poľovného psa - hubert vo Francúzsku. Pravdepodobne niekoľko hubertov priviedol so sebou do Anglicka Viliam I. Dobyvateľ. Aj v súčasných plemenách ešte nachádzame známky pokrvnej príbuznosti s hubertom. Od huberta sa odvodzuje anglický farbiar, už vyhynutý talbot a staroanglický jeleniar. Výnosy waleského princa Howela Dda z desiateho storočia sa zmieňujú o veľkých sivohnedých psoch, o anglických chrtoch a o buckhoudoch alebo coverthoundoch. Kráľovský buckhound mal cenu jednej libry, anglický chrt polovice libry.
Vývoj plemien
V stredoveku za rozvoj poľovných plemien zodpovedala vidiecka šľachta. Ešte pred tým, než sa stala populárna poľovačka na líšku, poľovalo sa na veľkú zver a na zajace. Na veľkú zver sa používali chrty, na zajace hariéry a bígly. V tom istom období sa vyskytovali aj iné poľovné psy: severské boli ťažké, zavalité, južné ľahšie a rýchlejšie. Inými, už vyhynutými poľovnými psami boli devonský jeleniar a waleský chrt. Keď sa rozšíril hon na líšku, zjavil sa líščí pes, ktorý vznikol v záujme väčšej rýchlosti krížením staroanglických psov farbiarskeho typu s anglickým chrtom.
Iné odlišné plemená
Niektoré poľovné psy pracujúce čuchom boli vycvičené na zabíjanie svojej koristi. Iné, napríklad losí pes, korisť uštvali a potom brechotom privolali poľovníka. Poľovné psy s dlhým telom a s krátkymi nohami, napríklad jazvečíky, tiež majú svoju dávnu históriu, ako o tom svedčia kresby na staroegyptskom múre. Hoci sa v súčasnosti toto plemeno iba zriedka využíva na brlohárenie, na čo je určené, v pätnástom a šestnástom storočí slúžilo v Anglicku, Nemecku a Taliansku na prenasledovanie líšok, králikov i jazvecov. Dnes jazvečík a bígl patria v USA medzi dve najpopulárnejšie plemená. Jazvečík ako milý domáci priateľ, bígl ako vášnivý lovec králikov. U nás sa jazvečíky uplatňujú ako vynikajúce brloháre aj v súčasnosti.